Viem si predstaviť, aké ťažké pre moju rodinu bolo, keď sa moja porucha začala stupňovať a oni mi nedokázali pomôcť. Tak ako som ja pociťovala beznádej, že ešte niekedy budem šťastná, rovnako náročné muselo byť pre nich pozerať sa na svoje dieťa či sestru, ktorá trpí, no oni nevedia, čo majú robiť.
Takéto boli prvé mesiace obdobia, kedy sa celá moja cesta OCD začala. Sú to jedny z najsilnejších spomienok, ktoré mám a každý deň myslím na ľudí, ktorí si tým prechádzajú práve v tomto momente. Pretože povedomie je aj po 6 rokoch stále malé.
Najťažšie na celom procese je práve zistiť korene problému. U mňa to teda bola OCD, ktorá mi bola diagnostikovaná až po početných sedeniach u psychologičiek a psychiatričiek. Potom som sa už mohla začať liečiť a začali sa objavovať aj prvé svetielka nádeje. Celá situácia pre mojich rodičov a moju sestru však bola rovnako nová, ako pre mňa, a tiež sa museli vysporiadať s mnohými, dovtedy neznámymi vecami. Napríklad, ako zabezpečiť, aby ich dcéra bola schopná opäť viesť šťastný život.
Tento článok je venovaný práve osobám, ktorých blízki trpia OCD. Nie som odborník a ani sa naň nehrám, preto prosím berte všetky rady s rezervou. Píšem vám sem len svoje skúsenosti ako človek, ktorý si týmto psychickým ochorením prechádza už viac ako 6 rokov. Dúfam, že vám moje postrehy pomôžu aspoň o trošku lepšie sa vcítiť do vašej milovanej osoby, poprípade vám prinajmenšom dodajú pocit, že v tom nie ste sami. Lebo my vieme, aké náročné je to aj pre vás, ktorí sa denne zaujímate o to, ako sa máme <3
Dajte mu pocítiť, že ste tu pre neho
Neustále rozmýšľanie nad obsesiami je náročné a únavné. Človek má pri takom množstve myšlienok, ktoré mu za deň prejdú hlavou tendenciu uzatvárať sa do seba. Aj keď sa vám nemusí zdôveriť so svojou obsesiou, vedomie, že pri ňom niekto stojí a nie je v tom sám môže významne pomôcť. Stačí, ak budete pri ňom, keď vás bude potrebovať a bude pripravený prehovoriť.
Neumožňujte mu neustále sa uisťovať
Áááá, toto je extrémne ťažké a neznášala som, keď to moja rodina robila. Vykonať určitú kompulziu (rituál, opakovanie, počítanie) bolo pre mňa “bezpečné” a upokojujúce. ALE IBA NA URČITÝ ČAS! Potom sa obsesia opäť vrátila a častokrát sa zhoršovala, pretože som ju doslova svojim uisťovaním kŕmila. Nie je však dôvod sa ubezpečovať, preto to treba čím skôr danému človeku vysvetliť a nedovoľovať mu v tom pokračovať (toto sa naozaj ľahko píše, ťažko robí).
Netlačte na neho
Keď zbadáte, že vykonáva nejakú kompulziu, nezačnite na neho kričať, aby okamžite prestal. Hoci nie je dobré ho v tom podporovať, ani kritizovanie nikomu nepomôžu. Skôr sa mu snažte logicky odôvodniť, prečo jeho konanie nedáva zmysel a je zbytočné. Skúste spoločne s ním prejsť na koreň problému, ktorý sa snaží svojou aktivitou vyriešiť, napríklad tak, že sa ho spýtate, čo si myslí, že svojou činnosťou zmení a ako si myslí, že to dokáže. On sám tak pochopí, že jeho kompulzie skutočne nedávajú význam a v najlepšom prípade si na to spomenie, keď ho opäť pochytí nejaké nutkanie.
Dohodnite sa na počte uistení
Tento bod nadväzuje na ten predchádzajúci. Ako som spomenula, zastavenie človeka pred vykonaním kompulzie je veľmi drastické. Avšak pomáha to! Samozrejme, mu najskôr pekne vysvetlite, prečo si neželáte, aby s tým pokračoval, a potom sa s ním skúste dohodnúť na množstve opakovaní, rituálov či iných nutkaní, ktoré môže za deň vykonať. Začnite však pomaly. Dohodnite sa s blízkym, koľkokrát do dňa vás môže požiadať o uistenie alebo vykonať určitý rituál a postupne tento počet zmenšujte.
Netlačte na seba
Starať sa o niekoho alebo byť v blízkosti s niekým, kto trpí psychickým ochorením je samo o sebe veľmi náročné. Aj vy ste len človek a je v poriadku priznať si, že toho už máte dosť. Vysvetlite svojmu milovanému, že ste unavení a potrebujete pauzu, určite to pochopí. Je lepšie, ak si dáte na pár dní relax, napríklad v podobe výletu do prírody, ako by ste mali v sebe potláčať falošný úsmev, ktorý vás jedného dňa zlomí a vybijete si to na vašom blízkom. Tak by ste mu ešte viac uškodili. Preto poznajte svoje limity a nebojte sa počúvať svojmu telu a svojmu vlastnému mentálnemu zdraviu.
