Návšteva psychiatričky I | OCD

Autor: Tereza Szalaiová | 15.8.2019 o 16:31 | Karma článku: 3,57 | Prečítané:  1235x

Kým mnohí ľudia sú pred návštevou psychiatra nervózni, ja sa vždy teším. Samozrejme, pár minút pred vstupom do ordinácie, som plná napätia, lebo nikdy neviem, akým smerom sa bude sedenie vyvíjať, no zakaždým viem, že mi to pomôže.

Väčšinou chodím na sedenia, vtedy keď to potrebujem a cítim, že OCD sa opäť prediera na povrch. Tentoraz som to však podcenila. Moje stavy sa začali zhoršovať už minulý rok na jeseň a ja som si stále myslela, že to dáko ustojím. Veď to prejde, zvládla som aj horšie, hovorím si. Ale neprešlo. Moje myšlienky sa len hromadili a hromadili, až kým to neprešlo do bodu, kedy sa OCD vrátilo v takej miere, ako keď som sa naň začala liečiť.

Maminka teda zavolala do Košíc a sestrička ma objednala až o 2 týždne. Poviem vám, že to neboli zrovna najlepšie 2 týždne, hoci som sa snažila ustrážiť si svoju myseľ ako to len šlo. Myšlienky mi neustále vnucovali do hlavy, že som zlý človek, nútili ma myslieť na všetky tie hrozné veci a potom mi prikazovali, čo mám robiť, aby som to všetko napravila. Okrem toho som zažívala pocit zbytočnosti a menejcennosti, čo teda tiež môjmu OCD veľmi nepomáhalo.

No, čomu sa čudujem, keď som doktorku nevidela trištvrte roka.

Deň, na ktorý som tak dlho čakala v nádeji, že snáď sa už konečne budem cítiť lepšie prišiel. Ako prvá sa išla porozprávať s doktorkou maminka, aby jej povedala svoj pohľad na vec. Táto „metóda“ sa mi osvedčila už viackrát a pre doktorku je tiež dobré vedieť, ako moje správanie vníma človek, ktorý je so mnou každý deň. Asi po 10 minútach bol rad na mňa. Podali sme si ruky, usadila som sa a ako vždy, začali sme sa rozprávať o tom, čo mám nové, spýtala sa ma, ako dopadli maturity, na akú školu nastupujem a ako prázdninujem. Bežná konverzácia. No a potom sa ma už spýtala „ako sa má to naše OCD.“ Hah, povedala to ako by to bol, starý známy, pri tom je to jeden zákerný votrelec. Tak som priznala, že sa to zhoršilo, vyrozprávala som jej o všetkých svojich obsesiách, ale aj kompulziách, na ktoré som si vedela spomenúť. Dokonca zo mňa dostala aj tie hrozné myšlienky, o ktorých som nikdy nikomu v živote nepovedala. Napokon som však bola rada, pretože ma ubezpečila, že pre OCD sú to úplne bežné myšlienky a spomenula aj iné rovnako strašné myšlienky, s ktorými sa u pacientov stretla. To ma len utvrdilo v tom, že moje myšlienky nezobrazujú mňa, ale moje OCD a teda JA NIE SOM OCD. Celé sedenie, prebehlo ako som predpokladala pokojne a z ordinácie som vyšla o čosi ľahšia. Všetky myšlienky, ktoré ma celé tie mesiace trýznili, som totižto konečne dala zo seba von.

Rozhodla som sa spísať zopár dôležitých poznatkov a rád, ktoré som u psychiatričky nadobudla:

1. Z OCD sa nedá vyliečiť, ale vždy vieš natrénovať svoju myseľ, aby si proti obsesiám dokázal/a bojovať – Keď som sedela u doktorky a hovorila jej o svojich problémoch, dalo sa z môjho hlasu vyčítať, že som zúfalá. Dávala mi totižto množstvo rád, no ja som len pokrútila hlavou, že načo je to dobré, keď chvíľu sa cítim skvele, no ono sa to vždy zas vráti. Čo som ale netušila je, že časom sa OCD môže zlepšiť a to tým, že sa dá postupne naučiť ovládať myšlienky, tak aby neovládali oni vás. Samozrejme, je to cesta na dlhú trať, no ak budem chodiť na sedenia pravidelne a dodržiavať všetko, čo mi doktorka povie, výsledky budú badateľné.

2. Myšlienky idú proti tebe, neodzrkadľujú však tvoju podstatu – Tento poznatok, no stále v inej forme je asi na každej stránke o OCD. Intruzívne myšlienky si priam vyberajú veci, na ktorých vám záleží a idú rovno po vašich morálnych hodnotách. Preto je celá porucha tak ťažká. Padlo mi však dobre opäť to počuť, keď som jej hovorila o jednej z mojich obsesií. Netreba zabúdať, že naše myšlienky netvoria to kým v skutočnosti sme. Mnohokrát si myslíme, že tentokrát je to skutočné, tentokrát sme na to naozaj chceli myslieť, ale nechceli. Stačí si len spomenúť na to, v čo veríme v hlboko vo svojom srdci.

3. Skús zamestnať svoju myseľ – Na túto radu som protestovala. Vraj mám skúsiť chodiť na plaváreň. Po prvé v Lučenci nie je plaváreň. Po druhé, keďže viem, že to myslela len ako príklad a ja som jej povedala, že chodím behať, nepomáha to. Teda pomáha, tak na chvíľu a to vtedy, keď behám. Akonáhle však prídem domov, myseľ začína pracovať odznovu. A tak jej to vraj nemám dovoliť. Pýtala sa ma, či niekde brigádujem, aby som netrávila celé leto len ponorená vo svojich myšlienkach. No problém je, že oni so mnou chodia aj do práce. To čo sa mi snažila povedať je aby som robila všetko preto, aby moja myseľ nemala čas príliš premýšľať. Lebo hoci premýšľanie je dobré, všetkého veľa škodí.

4. Nie si v tom sám/a - “Ale keď podľa mňa nikto nemyslí na tak hrozné veci, ako ja!“ som priam skríkla od zúfalstva a to stačilo na to, aby vstala a išla do svojej malej knižnice pohľadať niečo, čo ma malo vyviesť z omylu. S tým, že jej ju vrátim, mi doktorka požičala knihu „OCD Casebook“, ktorá obsahuje množstvo prípadov ľudí z OCD. Sú v nej rozobraté obsesie a kompulzie každého možného druhu konkrétnych osôb, ich diagnózy a poznámky psychiatra. Priznám sa, zatiaľ som prečítala len zopár príbehov, no stačilo mi to k tomu, aby som si pripomenula, že myšlienky, ktoré ma sužujú, trápia aj milión ďalších ľudí.

Záver: Sedenie mi pripomenulo pár cenných rád, ktoré som za ten trištvrte rok zabudla aplikovať v praxi. Taktiež mi pripomenulo, prečo je dôležité navštevovať psychiatra pravidelne a nie len vtedy, keď je najhoršie. Výsledkom je, že mi zvýšila dávku liekov s tým, že mi ju zas zníži, keď na tom budem opäť lepšie. Za mesiac mám prísť znova a to je dosť času na to, aby som prečítala knihu, ktorú mi požičala a snáď aj popracovala na niektorých svojich kompulziách. Držte mi palce!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Ako dostať Igora do väzenia (píše Samo Marec)

Na to, aby ste skončili vo väzení, kradnúť nemusíte.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Už aj v OĽaNO trochu hryzkajú

Nie je ťažké pochopiť, kto ťahá premiérsku stranu ku dnu.

Autorská strana Miroslava Beblavého

Tajomná žena, z ktorej Matovič šalie

Ako Ficov kubánsky liek zostal v skladoch.


Už ste čítali?