Nájdenie správnej psychiatrickej pomoci

Autor: Tereza Szalaiová | 24.7.2019 o 19:29 | Karma článku: 10,06 | Prečítané:  4744x

Uvedomiť si, že s vami niečo nie je v poriadku býva samo o sebe dosť náročné. Čo v prípade, keď ste si vedomý, že potrebujete pomoc, no neviete, kde hľadať?

Nájdenie psychiatrickej pomoci, nie je zrovna tá najľahšia úloha. Keď som sa prvýkrát zdôverila rodičom o svojich pocitoch, nikto z nás nevedel, že existuje niečo ako OCD. Vedeli sme len, že potrebujem pomoc. Ja sama som to vedela. Ani na okamih som neváhala, keď som mala navštíviť svoju prvú psychologičku. Jediné, čo som si totižto želala bolo, aby som bola konečne šťastná a mohla normálne žiť bez toho, aby mi myšlienky určovali, čo mám robiť. Ani vo sne by mi však nenapadlo, že cesta nájdenia tej správnej pomoci bude taká kľukatá.

Psychológ vs. psychiater

Prvým základným bodom je ujasniť si, akú pomoc potrebujete. Nie všetci ľudia, ktorí majú problém s mentálnym zdravím, totiž akútne potrebujú psychiatrickú liečbu. Pokiaľ ste ale presvedčený, že potrebujete alebo chcete navštíviť psychológa je dobré si uvedomiť (a to si, želám, aby som vedela aj ja, keď som vchádzala do ordinácie), že možno nebude špecializovaný vykonať pomoc, ktorú potrebujete a v takom prípade vás pošle k psychiatrovi. Aký je teda rozdiel? Psychológ má vyštudovaný odbor psychológia a môže byť zameraný na rozličné oblasti: školský, klinický, poradenský a pod. Psychiater je lekár, ktorý má vyštudovanú lekársku fakultu a je spôsobilý predpisovať lieky. Ja som vyskúšala jednu psychologičku, ktorá mi dala urobiť všetky druhy testov, od výberu farieb po rozlišovanie tvarov, no ani jeden z nich nedokázal zahnať myšlienky v mojej hlave. Po niekoľkých sedeniach to so mnou vzdala a poslala ma k psychiatrovi.

Porozumenie je dôležité

Keď sa konečne odhodláte rozprávať o svojich pocitoch, najdôležitejšie je, aby vám osoba, ktorej sa zdôverujete porozumela, alebo aspoň snažila sa pochopiť vás. Samozrejme, nie všetci ľudia sú stvorení na to, aby chápali zložitým procesom odohrávajúcim sa v mysli, ale každý by mal mať aspoň štipku empatie. Potom už nie je ťažké pokračovať v liečbe. Ak pravidelne chodíte na sedenia, zamyslite sa. Je osoba, ktorej platím za pomoc, skutočne nápomocná? Ja som musela prejsť niekoľkými ordináciami, aby som našla niekoho, kto ma chápe a je schopný mi pomôcť. Psychiatrička, ku ktorej som bola poslaná, rozprávala o všetkom možnom, no nič z toho, čo vravela nemalo spoločné s tým, ako sa cítim. Je však pravda, že práve ona mi predpísala lieky, ktoré beriem až doteraz. Bola som veľmi sklamaná, že ani tento raz som nenašla pochopenie. Moji rodičia sa však rozhodli nevzdávať a mamina ma objednala ku doktorke, tentoraz v inom meste. Tam sa však odohrala jedna z najhorších skúseností v mojom živote. Pani psychiatrička sa po vypočutí mojich problémoch rozhodla poslať ma na liečenie! To bol pre mňa koniec. Toto sedenie ma tak zničilo, že som prestala veriť, že ešte existuje nejaká šanca, že budem žiť normálne. Pamätám si ako som doma plakala a prosila rodičov, nech mi pomôžu. Nič viac som si neželala, len byť opäť šťastná. Po nejakom čase a dostatočnom výskume sa moja rodina dopočula o obsesívno-kompulzívnej poruche a našla odborníčku, ktorá sa na ňu špecializuje a ktorá mi pomohla vyjsť z temného obdobia. Psychiatrička, ktorú navštevujem do tohto dňa je doktorka Eva Pálová a pôsobí v Košiciach. Hoci za ňou musíme cestovať niekoľko kilometrov a cesta trvá 2 a pol hodiny, je to viac než len prospešné. Pani doktorka je známa odborníčka, ktorá sa často vyjadruje k témam mentálnych porúch aj v médiách a ja jej vďačím za to, že dnes môžem viesť zmysluplný život a písať tieto články. Kým som nenavštívila ju, myslela som si, že neexistuje nikto, kto by ma pochopil. No vždy niekto taký existuje. Vždy je na svete osoba, ktorá prežíva nie rovnaké, ale veľmi podobné pocity ako vy a vždy je tu niekto, kto je ochotný vám pomôcť. Je len dôležité, aby ste sa nevzdali.

Venujte sa sami sebe 

Nie všetky psychické problémy vyžadujú aj psychiatrickú pomoc. Niekedy jediné, čo naša myseľ potrebuje je čas pre seba. Kedy naposledy ste boli sami so sebou? Myslím čas, kedy ste okolo seba nemali žiadny rušivý objekt, žiadnych ľudí, žiadne médiá, sociálne siete, žiadnu hudbu. Skúste si aspoň hodinu denne vyhradiť len pre seba. Choďte do prírody, doprajte si kúpeľ, vyberte sa cvičiť, zabehnite si. Mnohokrát si myslíme, že trávime sami dostatok času, no nie je to tak. Väčšinou pri všetkých našich činnostiach počúvame rádio, televízor a naša myseľ tak nemá dostatočnú možnosť usporiadať si všetky myšlienky. Budete prekvapený ako veľmi tento čas zmení vaše vnímanie.

Liečenie mentálnej poruchy je cesta na dlhú trať. Tak isto ako keď si zlomíte nohu, zahojenie trvá nejaký čas a počas neho musíte pomaly trénovať a robiť rôzne cviky, aby ste mohli opäť chodiť. Rovnako je to aj s dušou. Musí prejsť určitý čas, aby ste ju zahojili. A hoci mentálne poruchy sú často neliečiteľné, s časom a trpezlivosťou, môžete dané ochorenie zmierniť a viesť normálny život, aký si zaslúžite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Núdzový stav sa predčasne skončí. Nezakážu už večerné behanie ani protesty

Vláda uvažuje, ako udržať zdravotníkov v práci aj bez núdzového stavu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Šmejdi oberajú podnikateľov o stovky eur. Štát nič nerobí

Falošné registre sú problémom už roky.

Stĺpček Petra Schutza

Ďalšia prietrž z mračien nad koalíciou je istá

Útok Smeru na Kolíkovú má svoje účinky.


Už ste čítali?